Návšteva u Ráchel Smékalovej

Dom, v ktorom rodina našla svoj domov, stojí v samom srdci Prahy. Od 13. storočia a patrí k najstarším pôvodným rezidenčným domom v okolí Vyšehradu. Než sa doň Ráchel so svojou rodinou prisťahovala, prešiel ich byt kompletnou rekonštrukciou, ktorá sa z pôvodne plánovaných niekoľkých mesiacov natiahla takmer na celý rok.

„Pôvodná dispozícia nám vôbec nevyhovovala, ale vďaka rekonštrukcii, ktorú sme tu urobili, sme si splnili všetky sny o tom, ako má náš domov vyzerať a ako sa v ňom chceme cítiť."

Pre Ráchel bolo pri rekonštrukcii bytu dôležité vytvoriť dostatok úložného priestoru a zároveň odstrániť chodby, aby vzniklo čo najviac izieb a veľké spoločné zázemie v podobe obývačky a jedálenského kúta. Celý interiér tak pôsobí ako jeden veľký otvorený priestor, ktorým sa dá voľne prechádzať. Dispozícia získala na vzdušnosti a dokonale slúži potrebám celej rodiny.

V byte nájdeme množstvo ikonických predmetov, ktoré odrážajú súčasnú českú dizajnérsku scénu, ale aj Rácheliny cesty do zahraničia, odkiaľ si občas privezie niečo nové. Steny pôsobia takmer ako keby ste sa ocitli v galérii. Zdobia ich obrazy súčasných autorov, ktorých Ráchel osobne pozná alebo s nimi prišla pracovne do kontaktu.

„Myslím, že ma vystihuje nábytok, ktorý mi príde do cesty."

Nič tu nie je náhodné. Každý objekt má svoj vlastný príbeh a Ráchel vám ku každému z nich s nadšením porozpráva, ako sa dostal až k nej domov.

Interiér tak vznikal postupne z predmetov, ktoré Ráchel prichádzali do života. Sama hovorí, že pri výbere vníma akúsi synergiou medzi sebou a konkrétnym kusom nábytku, ktorý jej vstúpi do cesty - a práve preto často objaví krásne veci aj za nečakane nízku cenu.

„Naše interiéry sú poskladané ako mozaika vecí, ktoré mi časom prišli do cesty. Na rozdiel od interiérov mojich klientov, kde ideme od nuly, je náš domov naozaj taká lepenica objektov, ktoré so mnou idú z bytu do bytu. Jednoducho som zberateľka," hovorí Ráchel.

V porovnaní s predchádzajúcim bývaním sa Ráchel najviac tešila na dve kúpeľne. S nadhľadom hovorí, že s dvomi synmi a jedným mužom je doma v menšine, a preto si chcela vytvoriť jednu kúpeľňu len pre seba - dievčenskú a jemnú.

Dnes ju vníma ako svoje malé útočisko, miesto, kde si chodí oddýchnuť a na chvíľu vypnúť. Počas dňa si často dopraje kúpeľ, ktorú berie ako svoj denný reštart. „Pre niekoho je pauzou obed, pre mňa vaňa," hovorí s úsmevom.

Pri zariaďovaní chcela, aby priestor pôsobil jemne, žensky a zároveň mal stopy vintage a antique. Atmosféru dotvárajú napríklad labuť slúžiaca ako držiak na uterák, talianske muránske lampičky alebo oblé tvary, vďaka ktorým kúpeľňa pôsobí mäkko a útulne.

Rekonštrukcia mala podľa prvých predstáv vyzerať jednoducho. Prísť, zbúrať jednu stenu, vymaľovať, dokončiť podlahu, hotovo, bývame. Realita bola úplne iná. Osem mesiacov trávila Ráchel takmer každý deň na stavbe, obklopená prachom a neustálym chaosom - a to navyše s dvomi malými deťmi.

S odstupom však hovorí, že to je celá ona. Veci si najprv vysnieva, zidealizuje a až potom prichádza stret s realitou. Keď sa však raz pre niečo rozhodne, niet cesty späť. Nezostáva nič iné, len všetko dotiahnuť do konca.

„V ideálnom prípade by som prepojila moju fantáziu a praktično, čo znamená, že by som tu chcela navrhnúť veľa vstavaných prvkov, skrine, úložné priestory. Urobiť nejaké skryté veci alebo inak vyriešiť kuchyňu. Ale ako hovorím, v tejto chvíli to zatiaľ nejde. Takže je to hlavne o mojej imaginácii."

Jeden z trikov, ktorý Ráchel odporúča aj svojim klientom, ako dosiahnuť veľkorysosť priestoru, je premýšľať nad jeho hĺbkou. Tej možno dosiahnuť napríklad opakovaním určitých prvkov, ktoré interiér vizuálne prepoja a dodajú mu väčšiu plynulosť. U niekoho to môže byť pruhované kreslo v jednej izbe a pruhované tapety v druhej.

„U nás je to práve prepojenie stropných svetiel, čo znamená, že na tej vysokej úrovni, keď sa človek pozrie hore, vidí, že sa celý priestor skrze lustry prepája a má flow. Človek postupne ide jednou miestnosťou, druhou, až dôjde na koniec. A je to, ako keby to všetko bolo prepojené a dávalo dokopy zmysel," vysvetľuje Ráchel.

Od začiatku bolo pre Ráchel dôležité vytvoriť bezpečný a pevný domov pre svoje deti. Miesto, ktoré budú vnímať ako naozaj svoje. Sama vyrastala v dome, kde mala pocit istoty a zázemia, a priala si, aby rovnaký pocit mali aj jej deti. Aby raz mohli povedať: tu je náš domov, tu sme boli s mamou a otcom.

„Mojou motiváciou bolo vytvoriť pre naše deti skutočný domov. Miesto, ktoré budú môcť považovať za svoje."

Hoci je byt dnes plný života a radosti, stále v ňom vidí priestor pre ďalšie premeny. „Teraz napríklad čakám, že tu potom raz v kuchyni, ktorú máme dočasne z druhej ruky, urobíme niečo nádherné, úplne nové a originálne. Možno si aj trochu počkáme, kým tu deti nebudú stále behať s loptou alebo strieľať z luku," smeje sa Ráchel.

Aj súčasná pohovka pochádza z druhej ruky a Ráchel ju vníma hlavne ako praktické a dočasné riešenie. S malými deťmi totiž dobre vie, akú záťaž sedačka v rodinnej prevádzke dostáva. S úsmevom hovorí, že by si napríklad nevedela predstaviť mať doma ikonickú Togo od Ligne Roset alebo svoju vysnívanú Soriana sofa a zároveň ich kvôli deťom zakrývať dekou. Preto zatiaľ dali prednosť racionálnej voľbe, ktorá zodpovedá ich súčasnej životnej etape.

„Sme veľmi family oriented. Takže nás náš domov neobmedzuje, ale zbližuje."

Aj keď je interiér neustále v pohybe a podlieha každodennému rodinnému životu, nestráca nič zo svojej kvality, estetiky a pôvabnej atmosféry. Celý byt je tak živým, neustále sa vyvíjajúcim priestorom, ktorý je tvorený s láskou, trpezlivosťou a ohľadom na potreby detí a celej rodiny.