Na návšteve u Petry

Petra vyrastala v paneláku, no osud a túžba ju zaviedli do čarovného sadu plného stromov, kde dnes spolu s manželom a dvoma synmi budujú, ako sami hovoria, svoju malú planétu.

„Pre mňa je umenie života vedieť si nájsť čas na radosti, ktoré nikto iný nevidí. Napríklad na rannú prechádzku v sade, na smiech s deťmi alebo na posedenie pod stromami. Tvoriť svoj svet podľa vlastného obrazu, nepodliehať trendom, ale nechať sa nimi inšpirovať a hľadať krásu v obyčajných veciach," hovorí Petra.

A práve tento prístup je vidieť aj na ich bývaní. Nie je to len záhrada alebo dom, ale domov, ktorý rastie spolu s nimi - pomaly, prirodzene a s dôrazom na radosť z každodennosti.

„Milujem pocit, keď doma vonia levanduľa, deti sa smejú a všetko žije svojím prirodzeným tempom."

Miesto pre svoj nový domov hľadali asi rok, keď narazili na desať rokov neobývaný a zanedbaný dom s veľkou a zarastenou záhradou. Predchádzajúci majiteľ chcel pôvodne všetky stromy a kríky vyrúbať a pozemok rozparcelovať.

„Keď si na to spomínam, som na nás hrdá, že aj napriek tomu, akí amatéri sme boli, sme do toho išli a zachránili celé toto miesto. Vtedy sme nemali ani vlastnú motyku a pri obhliadke nám pán musel vysekať cestu mačetou (smiech)," spomína s úsmevom Petra.

Za tie roky tu vytvorili útulný domov, hrejivý a otvorený všetkým. Miesto, kde všetko žije svojím prirodzeným tempom.

„Je to miesto s dušou - všetko, čo tu je, sme po kúskoch tvorili my. Je tu kopec našich spomienok," dodáva.

„Všade je niečo, čo milujeme - staré veci s príbehom aj nové nápady. Manžel si želal drevené trámy na strope, ja som zase snívala o tehlovom bare a modrej kuchyni."

Kuchyňa sa stala srdcom domu a miestom, kde to naozaj žije: varí sa, rozpráva sa, tvorí.

„Každé ráno tu raňajkujem na tom istom mieste. O toto miesto sa dokonca všetci hádame, pretože odtiaľ je najlepší výhľad do záhrady. Je to práve tých mojich päť minút, keď len pozerám a kochám sa."

Kuchyňa je zámerne prepojená s obývacou izbou; a vďaka veľkému terasovému oknu aj s terasou, letnou kuchyňou a záhradou.

„To bol náš veľký sen. Konečne sa pozerať von a nie do okien vedľajšieho panelákového domu," dodáva Petra.

Letnú kuchyňu nájdeme hneď za terasovými dverami obývacej izby a ako hovorí Petra, je to jej splnený sen. Bola hotová dokonca skôr ako kuchyňa vo vnútri domu a Petra si ju navrhla celú sama, vtedy ešte len s pomocou časopisov a Pinterestu.

„Veci som potom hľadala na blších trhoch alebo po bazároch. Stôl je po mojej prababičke, hodiny nad drezom som našla u kontajnera - naozaj. Pracovnú dosku som sama opracovala a natrela som aj celú stenu. No proste, snáď vidíte tú prácu a lásku sami," smeje sa Petra.

Dnes je to miesto, kde si najradšej sadne so zápisníkom a len tak si plánuje ďalšie premeny záhrady alebo len pozoruje, ako chlapci behajú medzi stromami a vymýšľajú vlastné dobrodružstvá.

Vôňa medovky Petru zakaždým vracia späť do detstva. Stačí jeden nádych a hneď si vybaví babičkinu záhradu. Lavička v tieni stromov, pokoj a pocit, že čas plynie inak. Práve tam vznikol jej prvý vzťah k záhradám, ktoré nie sú len o úžitku, ale hlavne o atmosfére a dobrodružstve.

„Chcela som záhradu plnú života, farieb, chaosu a prírodných zákutí, ktoré budú lákať nielen na zber, ale aj na lenošenie a radosť. Proste miesto, kde sa dá pracovať aj snívať."

Vedľa starých ovocných stromov, kríkov, kvetín, lúčneho kvietia a farebných zákutí tu nájdeme citlivo zakomponovanú úžitkovú záhradu s vyvýšenými záhonmi a nechýba ani útulný skleník, ktorý sa stal ďalším obľúbeným miestom na posedenie, kde Petra s pohárom moravského vína rada plánuje ďalšie premeny záhrady.

„Pestujem intuitívne, s citom, a od každého trochu. Od paradajok, cez jahody až po levanduľu. Najväčšiu radosť mám, keď vidím chlapcov, ako ochutnávajú ovocie priamo zo stromov a kríkov."

Celý priestor dopĺňa záhradný domček, ktorý slúži ako zázemie pre detské hry aj stretnutia s kamarátmi. Deti tu môžu spoločne prespať a večer si pri ohnisku opekať špekáčky, zatiaľ čo záhrada pomaly utícha do večerného kľudu a detská fantázia naberá na obrátkach.

„Kúpeľňa je pre mňa asi taká liečba z ďalšieho panelákového syndrómu, keď som si musela holiť nohy posediačky na práčke a s nohami v umývadle," hovorí Petra s úsmevom.

Dnes majú v kúpeľni toľko priestoru, že ju v zime jej manžel dokonca využíva ako dielňu, kde vyrába napríklad aj skrine do detskej izby. Celý priestor je ladený do prírodných tónov a Petra si pochvaľuje najmä skrinku pod umývadlo, ktorú si nechala vyrobiť na mieru podľa inšpirácie z Pinterestu. Veľmi dobre premyslené je aj osvetlenie aj praktická nika pri vani, ktorá dotvárajú celkovo čistý a funkčný dojem z kúpeľne.

Spálňu manželia renovovali nedávno a aj tu sa odráža ich rukopis v podobe ručne vyrobeného nábytku. Posteľ aj knižnicu pozdĺž okna si navrhli a vyrobili sami. Petra ich spolu s posuvnými dverami do spálne natrela kriedovou farbou. Namiesto klasického obrazu či fotografií nad posteľou zvolili výraznú tapetu, ktorú, ako sama hovorí, absolútne milujú. Keďže pracuje väčšinu času z domu, dôležitou súčasťou pri plánovaní bolo aj umiestnenie pracovného kútika, ktorý šikovne zakomponovali do jednej z knižníc pozdĺž veľkého okna, ktoré v miestnosti dostalo hlavnú rolu.

„Teraz, keď pracujem, mám naozaj jedinečný výhľad. A to na vtáčiu búdku na starej jabloni, ktorá je plná života v zime aj v lete," dodáva.